Enviro mental

Je toľko ľudí, ktorí tvrdia, že vegánstvo je iba slobodná voľba, ktorá by nemala prekročiť okraj vlastného taniera. Je toľko ľudí, ktorí tvrdia, že sťahovanie zvierat z kože je zlo, ale zákaz kožušinových fariem obmedzuje ľudskú slobodu, a preto je zákaz zlý. Je toľko ľudí vezúcich sa na vlne lži, že „keď som vegán, pomáham tým zvieratám a úplne to stačí“, ktorí keby si uvedomili, aká je to fikcia, mohli by naozaj začať pomáhať tam, kde je treba, ovplyvniť životy aspoň niektorých zvierat a taktiež prilepšiť prírode. V biede, v ktorej sa Zem a zvieratá nachádzajú, spoločne s mäknutím hnutí za ich slobodu, sa vôbec netreba baviť o nejakom „totálnom oslobodení“. Čo vlastne znamená „totálne oslobodenie zvierat“? Ak tým niekto myslí to, že už sa nikde rukou človeka nebude páchať krutosť na zvierati, v tom prípade by sme museli uznať, že k totálnemu oslobodeniu zvierat je potrebné totálne vyhynutie nášho druhu. Takýmto ľuďom sa viditeľne darí zjednodušovať a odľahčovať tú najzložitejšiu problematiku – vplyv človeka a rastu populácie na Zem a na iné druhy. O to menej sa im darí pre zvieratá skutočne pracovať, stať sa problémom pre systém závislý na vykorisťovaní; obetovať čas, peniaze, pohodlie, psychiku, riskovať stratu svojej slobody pre dobro iných. Bez toho nedosiahnu ani čiastočné oslobodenie zvierat, vôbec nie „totálne“. Filozofovanie má svoje opodstatnenie a tiež určitý pozitívny dopad na hnutie, ale stále je to len pekná reč, ak ho nie sme schopní premeniť na realitu. Totálne oslobodenie zvierat vyžaduje stopercentné zapojenie všetkých milovníkov zvierat. Nie je dobré dávať si ciele, ktoré nie sú na programe dňa, a ktoré sú iba nejakým víkendovým hobby. Mali by sme robiť to, čo zvládame a čo funguje. Nie welfare – boj za konformné mreže. Víťazstvom je každé zachránené zviera alebo kus lesa.

Donald Watson – prvý človek, ktorý kedy použil slovo „vegan“, povedal: „Nezabúdajte, že vegánstvo je omnoho viac, než len nájsť si novú alternatívu k miešaným vajciam na toaste alebo novému receptu na vianočku. Myšlienka žiť súcitne a ohľaduplne nie je stará len tých zopár desaťročí, čo sa používa, ide oveľa hlbšie ku koreňom. Slovo „vegan“ je pojmom, ktorý zoskupuje všetky oprávnené nároky na primeranú kritiku dôsledkov vášho prístupu, ktorá vám môže byť adresovaná. Vegánstvo nie je o detailnom študovaní grafov a nutričných štúdií. Fakty sú jednoduché a priame a ide len o to, ako sa ich správne chopiť a nájsť si k nim cestu.“ Je zrejmé, že tento pán to myslel úprimne, no niekedy to vyzerá tak, že z vegánstva sa stáva opak. Sebarealizácia, začlenenie sa do nejakej komunity, pocit užitočnosti, trend, zdravotné hľadisko, zaujímavý životný štýl vyčnievajúci zo stereotypu, hľadanie nových kamarátov, záľuba v gastronómii, to všetko sú dnes dôvody k vegánstvu. Znie to krásne, keď vegánstvom nielen pomáham, ale dokonca zachraňujem zvieratá. Radi to hlásajú niektoré organizácie za práva zvierat: Buď vegán, ročne ušetríš život jednej krave, dvom prasatám a dvadsiatim siedmim sliepkam. Buď vegán, vytvoríš mier a lepší svet. Buď vegán, vegánov pribúda a raz nás bude veľa. Kecy. Nepatrná komunita nemôže ovplyvniť priemysel. Nikto nemôže skutočne veriť tomu, že keď 10 ľudí z 800 zrazu prestane odoberať z veľkochovu kusy zabitých zvierat, nejako to ten chov zasiahne. Nezasiahne, produkuje sa rovnaký počet zabitých zvierat. Nájdu sa noví zákazníci (stúpa počet ľudí celkovo) a pri „najhoršom“ má štát v zálohe záchranu v podobe dotácií pre živočíšny priemysel. Neexistuje žiadny férový boj medzi producentmi nevegánskych a vegánskych potravín. Dotácie sa udeľujú iba jednej strane.

Vidím miliardy mŕtvych. Vidím pohŕdanie všetkým živým, čo sa nemôže brániť. Ak ste tiež skočili na tie reči, že vegánov pribúda a za chvíľu spoločne vytvoríme krásny nový svet, je mi to ľúto. Všetci v komunite okolo budú vegánmi. Len škoda, že im nikto nepovedal, že bez fauny a flóry, pretože tá už teraz prehráva, mizne – a my prehrávame s ňou. Namiesto svojho nasadenia v blokádach harvestorov a bitúnkov organizujeme vegánske večierky. Ak si niekto myslí, že rozšírenie sortimentu v regáli s vegánskymi nátierkami v obchode je výhra, pretože tým pádom zákonite pribúda vegánov, mal by si uvedomiť, že rovnako zároveň pribúdajú aj stovky nových nezmyselných živočíšnych produktov. Vegánov v západnom svete pribúda, ale už sa neradi bavíme o pribúdaní ľudí na svete celkovo (nevegánov, samozrejme). To, čo pribúda, je predovšetkým počet ľudí a ich dopyt.

Priama spojitosť v tom, ako rastlinná strava pomáha umučeným v laboratóriách, množiarňach, cirkusoch, alebo ako bojuje proti domácemu násiliu na zvieratách, je neurčitá. Ľudí aktívne vystupujúcich proti týmto veciam je totiž aj v radoch vegánov málo. Je jednoduchšie baviť sa o novom recepte než ísť protestovať. Stretávam sa so starou známou vetou, že všetko dosiahneme postupnými pomalými krokmi. Sme predsa demokrati. Ak si dám veľa práce s tým, ako si vôbec takýto názor vyložiť, tak je tým asi myslené, že na všetko je dosť času, že ľudia sa menia pomaly (ale vraj sa menia) a vegánov pribúda. Ak vám tempo „pribúdania“ príde dostatočné a navyše ste presvedčení, že vegánstvo samotné vytvorí planétu bez utrpenia, potom vám to bude asi stačiť. Všade počujem o tom, ako vegáni považujú zvieratá za rovnocenné, ako sú to ich bratia a sestry. Úprimne, byť zvieraťom, nechcel by som byť rodinným príslušníkom niektorých z vegánskej komunity. To by som asi tú chvíľu, čo by som bol nažive, ťažko niesol reči o tom, ako je na všetko dosť času. Ako musíme ísť na vegánsky športový tréning a na vegánsku večeru. Možno až potom niekedy na protest pred kožušníctvo. A možno až potom na kožušinovú, hydinovú či inú farmu, kde natočíme zábery, ktoré potom ukážeme verejnosti, alebo kde dáme slobodu bratom a sestrám hneď.

Organizuj pikniky a zachraňuješ zvieratá – ak si vegán, samozrejme. Mláť do boxovacieho mechu a zachraňuješ zvieratá – ak si vegán, samozrejme. Proste, rob všetko, čo robia ostaní, len buď pri tom vegán. A máš konečne kľud, stal sa z teba spasiteľ. Nezáleží na tom, či si nejaké zviera za posledný mesiac nakŕmil, či si nejakému pomohol v núdzi. Budíček! Vegánstvo samo o sebe je iba nezúčastňovanie sa na niečom zlom. Vo väčšinovom ponímaní ide o etickejší stravovací návyk. Ale skús zájsť trochu hlbšie. Lokálna strava? Minimalizovanie odpadov? Dobrovoľníctvo? Nemal by aktivista svojimi peniazmi a časom podporovať akciu? Alebo aspoň kúpiť žrádlo do útulku? Ako je možné, že niekto, kto stokrát za rok o sebe povie, že je milovníkom zvierat, sa ešte ani raz nezúčastnil napríklad protestu pred cirkusom? Vegánstvo zamerané iba na stravu alebo dietetiku znamená iba dať ruky preč, žiadne reálne benefity pre zvieratá. „Ak nepozeráš detské porno, znamená to, že bojuješ proti detskej pornografii?“ (Dr. Steven Best)

Je mnoho spôsobov, ako žiť etickejšie: Byť vegánom, kupovať len kozmetiku a domáce prostriedky s HCS a The Vegan Society certifikátom (100 % netestované na zvieratách), nekupovať výrobky z kožušiny, kože a páperia, kupovať fair trade oblečenie a vegánsku obuv, nekupovať domácich miláčikov z obchodov a od množiteľov, ale adoptovať ich z útulku, nefajčiť, bojkotovať výrobky obsahujúce slonovinu, nosorožie rohy, korytnačí pancier alebo krokodílie kože, nepodporovať kruté zaobchádzanie so zvieratami návštevou dostihov a cirkusov, … Toto všetko je však iba pasivita. Minimum, čo by sme mali robiť, ak chceme robiť pre zvieratá, je aktívne podporovať kampane proti krutému zaobchádzaniu so zvieratami, zúčastňovať sa demonštrácií a protestov, čerpať informácie a učiť sa argumentovať, snažiť sa šíriť myšlienku etického vegánstva do svojho okolia, písať listy a maily do televízií, rádií, časopisov a novín, aby problematike týrania zvierat venovali tieto médiá viac priestoru, alebo, napríklad, miestnym poslancom, aby neposkytovali plochy pre stanovištia cirkusom, zriadiť v meste informačný stánok a rozširovať informačné materiály, zorganizovať benefičné podujatie pre útulok, neziskovú organizáciu alebo konkrétnu kampaň, podporovať a propagovať neziskovky a združenia zaoberajúce sa ochranou práv zvierat, pridať sa k niektorým z nich. Na Slovensku funguje veľa takýchto organizácií, občianskych združení alebo skupín, napríklad: Anonymous for the Voiceless Slovakia, Československý kastračný program, SAOZ, Humánny pokrok, Zvierací ombudsman, Slovenská vegánska spoločnosť, 269 Life Bratislava, The Save Movement Slovakia, Nerob cirkus, Direct Action Everywhere – Bratislava, OZ Hlas zvierat, Azyl pre prasiatka a králiky, Climate Save Slovakia.

Bojujme za oslobodenie zvierat a nielen za vegánske maslo v hypermarkete. Ak zvládneme napísať stovky e-mailov výrobcovi žrádla, že prečo ešte nepredáva tú či onú vegánsku alternatívu tej či onej potraviny, rovnako zvládneme napísať stovky e-mailov aj predajcovi psov z množiarní alebo dodávateľovi kožuchov. Vieme sa organizovať a protestovať. Vieme podávať podnety a sťažnosti na úradoch, alebo byť aj neposlušní. Tak to poďme robiť. Niekto ako samotár, niekto v dave. Niekto v saku, niekto v maske. Je mnoho foriem, akými môžeme pracovať pre zvieratá. Prestaňme tárať, že všetko za okrajom vlastného taniera je radikálne. Uprednostňujme skutočné vegánske reštaurácie a bistrá pred reťazcami, ktoré len zarábajú na modernom fenoméne. Vráťme vegánstvu jeho odhodlanosť, organizovanosť, antispeciesizmus – podstatu, ktorú má mať. V zvieracích azyloch, na ulici a aj v politike – tam je nás treba. Nielen v kaviarni a telocvični – tak sa sami praceme živočíšnemu priemyslu z cesty a jemu logicky vyhovuje umiernený poslušný vegán, čo ho neobmedzuje, aktivista, čo si fotí svaly a jedlo na internet a píše o súcite so zvieratami, o tom, ako ich miluje, a preto sa nechce zúčastňovať systému, ktorý ich využíva. Súcit a neúčasť sami o sebe nikoho nezachránia. Presuňme svoje dobré úmysly do praxe. Máme veľký potenciál, ale nevyužívame ho.

_____________________________________________________________

Inšpiráciou k napísaniu tohto článku bol článok s názvom Veganství pro zvířata, ktorý bol dňa 26.12.2017 uverejnený na stránke zemepredevsim.noblogs.org. Článok v zmenenej forme bol zverejnený aj v treťom čísle môjho občasníka Eko-bojovník.