Enviro mental

Nespočetné množstvo hudobných kapiel po celom svete prostredníctvom svojich textov propaguje environmentalizmus, čiže potrebu aktívnej obrany životného prostredia, prírody a zvierat. Mnohé svojou útočnosťou hraničia s legálnosťou, a niektoré túto hranicu aj prekračujú; a práve medzi takýmito sa nachádzajú aj takí hudobníci, ktorí tým, o čom spievajú, aj žijú. Na príkladoch osemnástich z nich sa pokúsim priblížiť ich mentalitu, avšak záver si každý čitateľ musí urobiť sám. (Týmito recenziami nemám za cieľ nič propagovať, sú informatívneho charakteru.)

Michael Scarpitti (* 1974)

je americký environmentálny aktivista. V polovici 90-tych rokov doštudoval na univerzite FSU, odvtedy sa pohybuje v ekologickom sektore. Jeho environmentálne cítenie sa však zradikalizovalo až začiatkom roka 2001, kedy si dal oficiálne zmeniť meno na Tre Arrow, začal jesť iba surové jedlo, odmietal nosiť obuv a spával vonku. Jeho zanietenie pre divokosť mávalo až náboženský charakter, keď sa modlil k mesiacu a hviezdam, a opatrne vynášal mravce zo svojho bytu, aby ich v ňom náhodou nezašliapol. Čo je dôležitejšie, začal aktívnejšie hovoriť s ľuďmi z okolia o environmentálnych problematikách. V júli 2000 vyliezol na vládnu budovu Správy lesov a stanoval tam 11 dní na protest proti ťažbám. O niekoľko týždňov neskôr kandidoval do Kongresu za Stranu zelených. V októbri 2001 sa vážne zranil, keď spadol z výšky 18 metrov z vysokej jedle, na ktorej stál takmer 48 hodín, aby nemohla byť spílená. Zúčastnil sa mnohých blokád. Mediálne známym sa ale stal kvôli niečomu inému. Dňa 15.4.2001 skoro ráno vybuchli štyri výbušné zariadenia pod tromi cisternami korporácie Ross Island Sand & Gravel, škody boli vyčíslené v prepočte na 167 000 €. O necelý mesiac neskôr skoro ráno vybuchlo osem výbušných zariadení v oblasti, kde boli odstavené stroje inej ťažobnej korporácie; zhoreli dve nákladné autá a čelný nakladač bol zničený. Útoky boli pripisované miestnej bunke Earth Liberation Front, ktorú Tre Arrow koordinoval. O niekoľko rokov neskôr bol za tieto činy odsúdený na 6,5 roka vo väzení. Tre Arrow napísal, zložil a naspieval viac ako 15 pokojných akustických folkových piesní, ktoré boli vydané v roku 2004, niekoľko týždňov predtým, než bol zatknutý. Po prepustení sa naďalej venuje hudbe a environmentálnej politike; v roku 2012 kandidoval za primátora Portlandu.

Jake Conroy (* 1976)

je dlhoročný aktivista žijúci v Kalifornii. Od roku 1995 bol zapojený do širokej škály aktivít na obranu zvierat a organizoval početné množstvo kampaní na lokálnej, regionálnej, štátnej, aj medzinárodnej úrovni. V roku sa stal jednou z vedúcich osôb organizácie Northwest Animal Rights Network. Zúčastnil sa na stovkách protestov a prednášok, v snahe pomôcť premeniť obyvateľstvo na ohľaduplnejšie ku zvieratám. Je spoluzakladateľom organizácie Ocean Defense International, s ktorou viedol údajne prvú zaznamenanú sabotáž lovu veľrýb v histórii USA, keď s člnom zastavili medzi lovcov a veľryby, čím znížili počet zabitých veľrýb z plánovaných dvadsať na jednu. Tak, ako aj mnohé ďalšie osobnosti v hnutí za oslobodenie zvierat, aj Jake Conroy sa pohyboval v HC punkovej scéne. V roku 1997 pôsobil v politickej SxE HC punk kapele Trial, kde v albume s názvom Foundation môžeme počuť jeho sprievodné vokály. V roku 2001 pomohol sformovať americké krídlo veľkej dlhoročnej medzinárodnej kampane Stop Huntingdon Animal Cruelty (SHAC). Po veľkých úspechoch tejto kampane proti jednej z najväčších lobistických spoločností v USA, federálna vláda označila Conroya a ďalších piatich aktivistov za teroristov s cieľom umlčať ich. Conroy bol odsúdený na 4 roky vo väzení. Dokumentárny film Untitled SHAC Documentary o tejto kauze bude vydaný v priebehu roku 2018. V súčasnosti Conroy pracuje pre organizáciu Rainforest Action Network a organizuje sieť Rising Tide North America.

Will Potter (* 1980)

je známy americký sociálny aktivista a žurnalista. Titul master v profesionálnom písaní obhájil na Univerzite Johnsa Hopkinsa a žurnalizmus vyštudoval s červeným diplomom v roku 2002 na Texaskej univerzite v Austine. Potter ostro kritizuje zákon Animal Enterprise Terrorism Act, verí, že označovanie aktivistov ako teroristov je využívané len ako zastrašovacia taktika k zdiskreditovaniu a umlčaniu aktivistov, a že skutočný dôvod tohto zastrašovania a diskreditovania je ochrana profitu korporácií a ovládanie sociálnych a environmentálnych oblastí. O týchto témach reční na konferenciách a prednáša na univerzitách, niektoré jeho články boli použité pri súdnych konaniach. Poskytol tiež rozhovor vo viacerých dokumentárnych filmoch, napríklad v Cowspiracy. V roku 2015 poskytol exkluzívne hovorené slovo o „ekoterorizme“ pre vinylový singel The Eco-Terrorist In Me kapely Rise Against, a taktiež dva záznamy hovoreného slova o celkovej dĺžke takmer 6 minút poskytol pre vinylové EP-čko To Build A Fire americkej d-beat / hardcore kapely Old Lines; limitovaná edícia tohto vinylu obsahovala Potterovu knihu Green Is the New Red.

Margaret „Peg“ Millett (* 1954)

Zaujal niekoho ženský spev na začiatku famózneho black metalového songu Forever Wild kapely Wild’s Reprisal tak ako mňa? Túto pieseň pôvodne naspievala Peg Millett pre svoj album Clear Horizon vydaný v roku 1995, text napísal aktivista Walkin‘ Jim Stoltz. Zosúladenie acappelly a uvrieskaného black metalu aktivistu menom Gedden Cascadia pôsobiaceho v hnutí Cascadia Forest Defenders je pekným odkazom, že v hudbe nezáleží na žánri, ale na posolstve. Peg Millett je pesničkárka, známa však oveľa viac za svoje environmentalistické aktivity. Ekológii sa začala aktívne venovať počas štúdia na vysokej škole Prescott College, kde v roku 1983 obhájila bakalársky titul, o dva roky neskôr sa stala členkou hnutia Earth First!, kde pôsobí dodnes. V roku 1989 bola spolu s ďalšími aktivistami Earth First! (Dave Foreman, Mark Davis, Ilse Asplund a Marc Baker) zatknutá FBI a obvinená z prípravy sabotáže jadrovej elektrárne. Neskôr bolo toto obvinenie stiahnuté ako nedokázané, rovnako ako aj niekoľko ďalších obvinení. Bola však obvinená z iného činu, a to zo spoluúčasti na zničení stĺpov lyžiarskeho vleku, ktorý mal byť vykonaný ako protest proti znesväcovaniu horských území pôvodných obyvateľov pohoria San Francisco Peaks, a odsúdená na tri roky vo väzení. V súčasnosti spieva a prednáša o sociálnych a environmentálnych otázkach na školách a univerzitách.

Darryl Cherney (* 1956)

je aktívny člen hnutia Earth First! už dobrých 36 rokov (asi od roku 1982). Organizoval niekoľko úspešných kampaní, stovky zhromaždení a protestných akcií. 24.5.1990 na neho bol dokonca spáchaný pokus o atentát, aby ho umlčali. Uložili mu do auta rúrovú bombu, ktorá jeho a aktivistku Judi Bari (RIP) vážne zranila. Napriek tomu dodnes usilovne robí, čo môže, aby dostal do povedomia dôležitosť ochrany lesov a ľudských práv. Aj prostredníctvom hudby. Nahral niekoľko albumov, na ktorých je dokopy asi 75 kvalitných folk/country songov. CD: „They Sure Don’t Make Hippies Like They Used To“ (1989) obsahuje textovo asi najdrzejšie piesne, rovnomenná je o sypaní piesku do palivových nádrží buldozérov, a Ballad Of The Lonesome Tree Spiker je o klincovaní stromov; CD „Timber!“ (1991) nahrával spolu s Judi Bari; a „White Tribal Music“ (1999) už je menej folk a viac country. Podobný folkáči: John Seed, Walkin‘ Jim Stoltz (RIP), Lars Din…

Marie Mason (* 1962)

je americká eko-anarchistka, ktorá od školských čias pôsobila ako organizátorka kampaní a rôznych protestov v organizáciách Earth First!, Sweetwater Alliance, Food Not Bombs, ADAPTT a pod. V roku 2009 bola odsúdená na 22 rokov vo väzení za influenciu v aktívnej bunke Earth Liberation Front (ELF), ktorej podpaľačské útoky v roku 1999 namierené proti výskumu geneticky modifikovaných plodín, nehnuteľnostiam vo výstavbe a lodiam patriacim majiteľovi kožušinovej farmy spôsobili škody dosahujúce v prepočte 3,33 milióna €. V tom istom roku, kedy boli útoky spáchané, vydala osem piesňový kvalitný neo-folkový album Not for Profit, na ktorom spieva o ničení životného prostredia a ľudskosti, a na ktorom ako sprievodný gitarista figuruje dlhoročný aktivista a hudobník Darryl Cherney (a text k piesni End of the World napísal aktivista Danny Dolinger). Prepustená môže byť najskôr v roku 2030 vo veku 65 rokov. (V roku 2013 jej bola diagnostikovaná porucha pohlavnej identity a od tej doby používa mužské meno Marius Mason.)

Craig Rosebraugh (* 1972)

je spisovateľ, producent, filmár a aktivista obhajujúci sociálnu a politickú spravodlivosť, ochranu zvierat a prírody. V rokoch 1991 – 1994 písal texty a hral na bicích v anarcho-punkovej kapele Unamused. V roku 1996 bol zatknutý za blokovanie vstupu na burzu kožuchov v Seattli, o rok neskôr bol zatknutý v Kalifornii za občiansku neposlušnosť počas protestu proti pokusom na primátoch. Od skorých začiatkov 90-tych rokov bol Rosebraugh celkovo veľmi angažovaný v mnohých podobných protestoch a bol spoluorganizátorom viacerých kampaní. V rokoch 1997 – 2001 taktiež pôsobil ako hovorca Animal Liberation Front (ALF) a Earth Liberation Front (ELF) a založil tlačové stredisko týchto medzinárodných skupín, cez ktoré publikoval komuniké jednotlivých aktívnych buniek. Hoci v tomto období bol opakovane vypočúvaní agentmi FBI a ATF, dostal niekoľko predvolaní na súd s hrozbami dlhoročného väzenia, a stovky výhražiek  smrťou, nikdy nepomohol odhaliť identitu žiadnej osoby pohybujúcej sa v ALF alebo ELF. V roku 1999, niekoľko týždňov po tom, ako mu na proteste na podporu väzňa Mumia Abu-Jamala policajti zlomili ruku, obhájil titul bakalára v odbore Politické vedy. Svoju prvú knihu The Logic of Political Violence, v ktorej porovnáva využívanie nenásilia a politicky motivovaného násilia v historických bojoch, vydal v roku 2003, kedy dokončil magisterské štúdium. Jeho druhá kniha Burning Rage of a Dying Planet je memoárom čias, kedy pôsobil v ELF. V roku 2009 začal vydávať magazín Resistance: Journal of the Earth Liberation Movement a v tom istom roku založil organizáciu Responsible Education and Media, pričom ďalej pokračoval v štúdiu, titul Doktor práv obhájil v roku 2011 a v roku 2014 titul Master of Laws. V súčasnej dobe pracuje ako tvorca environmentálne ladených dokumentárnych filmov.

Jean Eisenhower (* 1953)

je spisovateľka, speváčka, umelkyňa, aktivistka a od polovice 80-tych rokov podporovateľka hnutia Earth First! (v roku 1990 hovorkyňa arizonskej pobočky Earth First!). V roku 1983 obhájila titul Bachelor of Arts na University of Arizona, kde neskôr, v roku roku 1995, obhájila titul Magister umenia. V roku 1989 Získala Certifikát pre permakultúrny dizajn (Permaculture Design Certificate ) od Billa Mollisona, a v roku 2013 podobný certifikát, keď prešla úplným kurzom organizácie Permaculture Institute. V apríly 1989 bola zatknutá, keď ako dobrovoľníčka kampane Coalition to Protect Mount Graham blokovala cestu, aby pracovné stroje nemohli prejsť kvôli výstavbe observatória v arizonskom pohorí Mount Graham. O tejto kauze rozpráva v dokumentárnom filme Uprising on Mt. Graham (1990). V roku 2003 pomohla založiť miestnu bunku Earth First! v južnej Arizone (Chiricahua-Dragoon Conservation Alliance), ktorá bráni lesy pred ťažbami. V rokoch 1986 – 2015 sa asociovala v mnohých verejných sociálnych kauzách, napríklad, v roku 2002 mediálne popularizovala kauzu ohľadne výbuchu bomby v aute aktivistu Darryla Cherneyho a Judi Bari, a obvinila FBI z konšpirácie, výsledok bol odškodné v prepočte 3,65 milióna € pre aktivistov. V roku 2007 vydala autobiografickú knihu Rattlesnake Fire, ktorá je zároveň memoárom jej spiritualisticky-environmentálneho života. Spievala vo folkových kapelách Rising River String Band (2012 – 2015) a Southern Rocky Mountain Band (2014). Do konca roku 2014 dlhodobo pracovala v oblasti prírodného liečiteľstva (Garden Healing Church), permakultúrnej osvety a prírodných záhrad, v súčasnosti pracuje pre firmu Global Sun Oven, ktorá vyrába slnečné variče.

Spring Lundberg, vlastným menom Vernell M. Lundberg (* 1981)

je kalifornská hudobníčka a aktivistka známa z federálneho procesu proti praktikám Kalifornskej polície, ktorá pravidelne používala slzotvorný sprej proti pokojným a nenásilným environmentálnym aktivistom sediacim na zemi. Aktivisti súd v apríly 2005 vyhrali a tento typ štátnej šikany sa stal nezákonným. O začiatku tejto kauzy vznikol v roku 1998 dokumentárny film Fire in the Eyes, v ktorom Spring vystupuje a obsahuje aj archívne usvedčujúce zábery z roku 1997, kedy jej a ďalším protestujúcim proti odlesňovaniu policajti vatovým tampónom nanášali látku do očí. Spring je folková radikálka od svojich 16-tich rokov, kedy začala spievať a mať záujem o environmentálne motivované protestné blokády ciest a demonštrácie. V roku 1997 zahrala s Bonnie Raitt na Headwaters Forest Rally festivale pred stovkami protestujúcich; záznam z festivalu má názov Save The Headwater’s Forests, ale Spring na ňom nie je zachytená. Pôsobila v environmentálnej folk-rockovej kapele The Depavers (1997 – 2007) ako speváčka, ale niekedy hrala aj na gitare. Kapela vydala 16-songový album Have a Global Warming Day. Song Freedom Says je venovaný aktivistovi menom David „Gypsy“ Chain, ktorý bol zabitý drevorubačom v roku 1998. V kapele hral aj aktivista Leib Ostrow (na mendolíne) a Springyn otec – aktivista Depaver Jan (vlastným menom Jan Lundberg), ktorý prevádzkuje internetovú sieť Culture Change a má na konte demo Redwood Dreams, neskôr hral sólo. Spring v súčasnosti žije v Európe a založila si vlastný hudobný projekt s názvom Zoé Zephyr & the Big Bang, v ktorom sa venuje skôr sociálnym otázkam.

Jan Müller (* 1976)

je majstrom sveta v thajskom boxe v superťažkej hmotnostnej kategórii (2004), profi majstrom Českej republiky v muay thai (2004), víťazom Kráľovského pohára v Bangkoku (2004), vicemajstrom King of the Ring (2005), šampiónom súťaže WAKO K1 European Cup (2007), súťaže S1 European Champion (2008) a vížazom iných súťaží. Okrem toho je vegetariánom od roku 1990 (z toho od roku 2009 vegánom) a zakladateľom doom metalovej kapely Tisíc let od ráje (1994), v ktorej do súčasnosti hrá na gitare, ale môžeme v songoch počuť aj jeho sprievodný vokál. Niektoré songy sa stali pre svoje texty podporujúce ideológiu ALF a Earth First! kultovými: „Vem do ruky kámen a znič všechno, co nás ničí. Každý kousek Země bude v tu chvíli s Tebou, každé zvíře ve své kleci Ti dá svou naději a sílu, jako i já.“ (Znič ty kteří ničí), „Umírame s každým pokáceným stromem, s každým západem slunce nad krajinou v poutech silnic. Šepot stromů: Pomstíš naši smrt? …Najdi odvahu zaútočit!“ (Země). Vegánska inšpirácia pre každého Vegan Fightera?

Georg Hemprich

je nemecký sociálny kritik. Od roku 2004 vedie kampaň za zrušenie poľovníctva, a bol zapojený aj do viacerých kampaní za ochranu zvierat, o čom hovorí v dokumente Die besten Freunde der Tiere (2001). Nekompromisná libertariánska ideológia, ktorú zdieľa, má však za následok, že si vytvoril viac nepriateľov ako priateľov aj „vo vlastných radoch“; v roku 2004 verejne kritizoval medzinárodnú kampaň Holokaust na Vašom tanieri, ktorú organizovala organizácia PETA, za údajné znevažovanie genocídy, je v svároch s vegánskym aktivistom Frankom Hummelom a jeho organizáciou Animal Central. Kritizuje vplyv kresťanov a zástancov autoritatívnych politických smerov v hnutí za práva zvierat. V Nemecku je celkom známy, mimo krajiny nepoznaný. Jeho hudobný projekt Peryton má však chytľavú atmosféru. Založil ho v roku 2002 a aktívne fungoval do roku 2008 (odvtedy už len príležitostne). V roku 2005 vydal album Gestern war es, v štýle nemeckého šansónu a kabaretnej kuplety. V piesni Ne tirez pas! hovorí o policajnej brutalite, konkrétne spomína protesty proti samitu G8 vo Francúzsku v roku 2003. Zaujímavosťou je rapový featuring s Albinom s názvom Geh zu ihr/Überall, ten ale na albume nie je. Osadenstvo „kapely“ bolo premenlivé; zatiaľ, čo na albume pracovalo postupne viac ako 10 ľudí, na koncertoch hrával veľakrát aj sám, folkovo. Hrával na rôznych protestných akciách, napríklad v roku 2008 na týždňovom eko-anarchistickom „letnom festivale lesných squatterov“ v nemeckom Kelsterbachu.

Nathan „Exile“ Block

Kapela Sacrificial Totem (1999-2006) z bioregiónu Cascadia hrala ezoterickú rituálnu elektro hudbu, označovanú ako blackest ambient metal, a bola známa svojimi očisťujúcimi rituálnymi predstaveniami. Kapela ukončila činnosť v roku 2006, keď hlavný člen Exil (Nathan Block) bol zatknutý počas sérií represií FBI ‚Operation Backfire‘ a obvinený zo spoluúčasti na ekosabotážnych podpaľačských útokoch miestnej bunky Earth Liberation Front (ELF). Po šiestich rokoch bol ‚predčasne‘ prepustený. Po chaose sprevádzajúcom jeho zatknutie a vyrabovaní jeho domu ‚anti-teroristickými‘ jednotkami, štúdio, vrátane hudobných nástrojov, bolo vykradnuté, a zmizli aj mnohé nahrávky, limitované edície ručne vyrábaných CDr dém. Niektoré sa zachovali: Alamut (2003), Nidstang (2003), Hurqalya (2006) a hlavne Kurghan (2005), ktorý je výnimočný, lebo ako jediný zo zachovaných má v sebe zapracovaný výborný atmosférický black metalový vokál. Každé z týchto dém má viac ako 73 minút. No ak by ste hľadali skôr viac toho black metalu, vyhľadajte si kapely Echtra a Fauna, kde Exil tiež hrá/hral.

Jonny Ablewhite

bol jedným z najaktívnejších postáv dlhoročnej (1999-2005) kampane Save the Newchurch Guinea Pigs, vďaka ktorej bola pri britskej dedine Newchurch zatvorená chovná farma s domácimi morčatami dodávanými vivisekčným laboratóriám. Niektoré zo skupín takticky napadajúcich farmu, použili radikálnejšie metódy. Bola medzi nimi aj Animal Rights Militia. Z týchto útokov boli obvinení štyria aktivisti, medzi nimi Jonny Ablewhite, ktorý bol 11.05.2006 odsúdený na 12 rokov. Vo väznici založil politický hudobný projekt Vegandia. V rokoch 2009-2010 vydal dva albumy (Angel Face – How Could You? a Political Animals), každý má 68 minút a 17 piesní v štýle indie s punkovými a progressive rock vplyvmi. Celkom príjemná hudba na uvoľnenie. Dňa 30.09.2011 bol Jonny predčasne prepustený.

Lyvon Yol Lyvon, vlastným menom Yolanda Pérez

(nemýliť si s americkou speváčkou s rovnakým menom), je španielska aktivistka, ktorá vystupuje proti testovaniu na zvieratách, chovu kožušinových zvierat a býčím zápasom, a to aj prostredníctvom hudby. Hrá pop-rock, a to ma zaujalo, v tomto žánri je anti-mainstreamová záležitosť viac-menej raritou. Na svojom albume Mind The Band (2006) má 6 piesní s animal liberation odkazom. Pieseň Llora Britches oslavuje oslobodenie opičky Britches z pokusného zariadenia aktivistami z ALF. Táto akcia prebehla veľmi dávno (v apríly 1985), ale bola to jedna z prvých veľkých oslobodzovacích akcií (bolo zachránených dokopy takmer 1000 zvierat) a bola iste inšpiráciou pre ďalšie.

Kevin Tucker (* 1980)

je gitarista/vokalista americkej anarcho-primitivistickej death metalovej kapely Peregrine, je tiež redaktorom časopisu Species Traitor, magazínu Green Anarchy a bulletinu Black and Green. Spoločne s aktivistom Johnom Zerzanom robia spoločné osvetové vystúpenia. Kevin Tucker bol v roku 2008 predvolaný na súd počas prebiehajúcich novodobých honov na čarodejnice, tzv. ‚Green Scare‘, spoločne s aktivistami z ELF a ALF. Neskôr bol vypočúvaný FBI s cieľom dostať z neho informácie o aktivistoch. Jeho reakciou bolo benefičné splitko s projektom Auryn na podporu stíhaných aktivistov (Green Scare Benefit, 2009), na ktorom Peregrine vypúšťa svoje radikálne metalové úderky oslavujúce horiace buldozéry… obsahuje hit Reduced To Ashes!

Chris Korda (* 1962)

je antinatalista (človek, ktorý sa z filozofického hľadiska stavia proti pôrodnosti), zakladateľ organizácie Church of Euthanasia (CoE), ktorá mala základňu v americkom Bostone a ktorá v deväťdesiatych rokoch zorganizovala sériu bizarných demonštrácií. Dnes funguje sporadicky cez internet. CoE si zvolila kontroverznú formu environmentálnej osvety, keď problematiku preľudnenia a otázky reprodukčných práv, práv na dôstojnú smrť, práv zvierat a otázky dopadov ľudských činností na ekosystém obalila satirickým heslom: Potrat, Samovražda, Sodomia, Kanibalizmus! Korda je aj hudobník. Jeho prvý album Demons In My Head (1992) v štýle industrial / noise / dark ambient je to najtemnejšie, čo som v týchto štýloch počul. Jeho ďalšie veci sú už v značne inom štýle (house / electro), ale stále s rovnakým odkazom. Je to jednoduchá hudba, akú veľa ľudí asi bežne nepočúva, no napríklad ako soundtrack k animovaným kraťasom režisérky Nina Paley ako stvorené. Posledný album bol vydaný v roku 2003, ale pokiaľ viem, koncertuje stále.

Lynette Fromme (* 1949)

známa pod prezývkou Squeaky, v roku 1967 vstúpila do komunity Charlesa Mansona, ktorú veštci poznajú ako bandu sfetovaných hipíkov, ktorej niekoľkí členovia zabili nejaké celebrity. Málokto už vie, že to boli aj ekosabotéri, ktorí podpaľovali buldozéry, a založili radikálne ekocentristické hnutie ATWA, ktoré hlása, že jediná reálna možnosť, ako spomaliť úpadok Zeme, spočíva v násilnej zmene správania nezodpovedných más, kde na prostriedkoch nezáleží. Squeaky bola 5.9.1975 zatknutá pri pokuse o vraždu amerického prezidenta Forda a odsúdená na doživotný trest. Pre napadnutie spoluväzenkyne (chorvátskej nacionalistky) páčidlom a kladivom bola premiestnená do iného väzenia, odkiaľ sa jej podarilo ujsť, no bola znovu chytená. Squeaky bola 14.8.2009 podmienečne prepustená a v súčasnosti stále podporuje radikálny environmentalizmus držiac sa smerníc hnutia ATWA. V roku 1997 bol pod titulom The Manson Family vydaný folkový album The Family Jams, na ktorom hrá/spieva Squeaky, Sandra Good a iní (Manson nie). 28 piesní na dvoch CD bolo nahratých priamo v komunite v roku 1970. Autentická atmosféra týchto piesní vytvára zmiešané pocity.

Jason Mullan (* 1978)

je zakladateľ anarcho-punkovej kapely Active Slaughter. Členovia tejto kapely boli dlhodobo (od roku 2002) sledovaní bezpečnostnými zložkami za ich podporovanie mohutnej medzinárodnej kampane SHAC (Stop huntingdonským krutostiam na zvieratách). V jednom songu Mullan napríklad spieva: „Nadišiel čas, povstali sme s cieľom zničiť mäsový priemysel. Zvieratá dosiahnu totálne oslobodenie a vrahovia totálne vyhladenie. Podpor priamu akciu, je to jediná cesta.“ Mullan bol za tieto aktivity 01.05.2007 odsúdený na 3 roky a 25.10.2010 znova na 3 roky (‚predčasne‘ prepustený 19.10.2011). Neskôr pôsobil v kapele Trauma Unit, ktorá sa v textoch venovala viac sociálnym otázkam.

…a hovorí vám niečo meno Jeffrey „Free“ Luers a počuli ste o jeho kapele? O tom možno nabudúce.

_________________________________________

zdrojmi mi boli moje vlastné články, ktoré som publikoval na ČSFD a v druhom čísle časopisu Eko-bojovník