Enviro mental

Tím odborníkov z neziskových organizácií Zvierací ombudsman a Slovenská aliancia ochrancov zvierat (SAOZ) sa dlhodobo podieľa na kampani zameranej na uzákonenie Zákona na ochranu zvierat, ktorého návrh vo februári 2018 prešiel cez hlasovanie vo vláde a ak prejde aj v parlamente, koncom roka 2018 by mal vstúpiť do platnosti. Podobný návrh bol však zmietnutý zo stola už viackrát kvôli politickým hrám. Zákon by priniesol zavedenie systémových a efektívnych opatrení proti množiteľom, zabránenie zneužívaniu zvierat v cirkusoch, zvýšenie právomocí štátnych veterinárov, a ďalšie pozitívne veci, a čo je najdôležitejšie, zviera by už nemalo byť definované ako vec. Zákon bude môcť byť v budúcnosti novelizovaný v prospech ďalších zvierat. Obmedzujú zákony na ochranu zvierat ľudskú slobodu? A ak áno, je to zlé alebo dobré?

Nemeckí Zelení (Bündnis 90/Die Grünen) si dali veľký cieľ – chcú dosiahnuť kompletný zákaz veľkochovov. Tento zákaz by nútene ovplyvnil 77 miliónov Nemcov (bio mäso je drahšie), avšak každý rok by zlepšil životné podmienky 59 miliónom prasatám, 13 miliónom kravám, 650 miliónom sliepkam a morkám. Samozrejme, welfare nie je veľká výhra, dajme si iný príklad. Nedávno vyšiel článok o novej belgickej strane DierAnimal, ktorá chce zrovnoprávniť zvieratá s ľuďmi. Nech už by to vyzeralo akokoľvek, je pochopiteľné, že život by to ovplyvnilo ľuďom radikálne. Takýchto strán (zameraných primárne na oslobodenie zvierat) je na svete minimálne 19. Je niečo zlé na tom takéto strany voliť?

Nikde na svete neboli celoplošne (na území celého štátu) zrušené cirkusy preto, lebo do nich ľudia prestali chodiť, kožušinové farmy preto, lebo ľudia prestali kupovať kožuchy, pokusné laboratóriá preto, lebo vedci sa ďalej odmietali podieľať na pitvách, býčie zápasy preto, lebo ľudia proti tej krutosti začali protestovať. Áno, ľudia protestovali. Ale tieto formy „zábavy“ a biznisu boli všetky zrušené na základe legislatívnych zákazov, ktoré boli schválené poslancami kvôli apelom a tlaku týchto protestujúcich aktivistov a podporovateľov rôznych neziskoviek, občianskych združení a spolkov na ochranu zvierat – protesty sú spúšťač, ale posledné slovo má parlament. Nie je to príjemné si uvedomiť, no je to tak. Pokiaľ v parlamente nebude žiadny aktívny advokát zvierat, nemôže presvedčiť parlamentnú väčšinu na schválenie Zákona na ochranu zvierat, za ktorý protestujúci stojaci s transparentmi pred cirkusom, alebo lobujúce aktivistky z neziskoviek bojujú.

Tereza Vandrovcová (EACAS, Otevři oči, Česká veganská společnost, Soucitne.cz, Humanimal.cz) v českých parlamentných voľbách v roku 2017 dostala 419 hlasov… Namiesto podpory a solidarity budeme vymýšľať filozofické pseudointelektuálne tézy o tom, prečo nejsť voliť a ako politika manipuluje naše životy. Keith Mann, známy anglický aktivista a aktívny člen Animal Liberation Front (ALF), založil stranu Animal Protection Party. Pri voľbách v roku 2010 získala 0,002 % hlasov… Môžeme oslavovať. Namiesto legislatívneho zákazu výstavieb nových pokusných laboratórií, ktorý mohla strana presadiť, si môžeme nasadiť masky, výstavbu podpáliť a potom si 15 rokov posedieť. Alebo môžeme naďalej pasívne bojovať kupovaním si netestovaných výrobkov, čakať na nejaký zázrak, že ľudia si zrazu uvedomia, ako sú ich prípravky testované, že im zasvieti svetielko súcitu a prestanú to financovať, a raz sa možno ono pokusné zariadenie aj zatvorí.

Bol som sklamaný českými Svobodnými, ktorí sa vyjadrili, že zabíjanie zvierat pre kožuchy nie je správne, ale že zákaz ich chovu je obmedzovaním ľudskej slobody a preto ho nepodporujú. Hovorím presne o tomto. Tento antropocentrický extrémizmus by mal byť zatratený. A ako lepšie sa to dá, než cez politiku? Pre porovnanie: v roku 2004 na kožušinovej farme neďaleko Martina ALF vypustili z klietok viac ako 400 líšok. Farma na to ukončila činnosť, zamestnanci farmy prišli o robotu a zákazníci o zopár nových kožuchov – prakticky je výsledný efekt prirovnateľný s legislatívnym zákazom. Je takéto obmedzenie možností zlé? Musíme si dať otázku, či chceme robiť pre zvieratá, alebo pre ľudí, ktorí pracujú na ich zabíjaní. Čakať na tú potenciálnu chvíľu, kedy si utrpenie zvierat v kožušinovom priemysle uvedomí taký počet ľudí, že ich následné rozhodnutie nekupovať kožuchy prinesie kožušinovému priemyslu skazu, alebo na tú potenciálnu chvíľu nečakať a snažiť sa dosiahnuť zatvorenie fariem hocijakým možným spôsobom (aj cez vrcholovú politiku)?

Myslím si, že taký aktivizmus za zvieratá, ktorého hranice končia na kraji taniera, je nezmysel pre utopistov. Na svete je odhadom nejakých 250 miliónov vegánov. Čisto hypoteticky: myslí si niekto, že keby existoval zákaz zabíjania zvierat, tak že by vegánov nebolo viac? Jasné, že bolo, lebo by nimi museli byť. Ak nám ide o zvieratá, mali by sme taký zákon podporovať. Taký zákaz by ľuďom obmedzil slobodu voľby, ale neublížil by nikomu, a naopak, zachránil miliardy mimoľudských životov. Určite by vzniklo zopár ilegálnych chovov, ale každopádne by zvierat v nich bolo neporovnateľne menej. Všetky zákazy minimalizujú veci, ktoré sú zakázané, je to logické. Ľudia majú možností až príliš veľa; preto každý dobrý zákaz je dobrý. Čakať, že miliardám ľudí sa z ničoho nič rozsvieti v hlavičke a dobrovoľne sa vzdajú financovania živočíšneho priemyslu, je absurdné. Slobodná voľba v otázke života a smrti je šialenstvo. Mali by sme preto odmietať alebo sa podieľať na absolútnej minimalizácii možností voľby pre človeka v oblastiach využívania zvierat, nech je už dosiahnutá akokoľvek?

V žiadnom prípade nenaznačujem, že aktivity a kampane, ktorých finálny bod nie je určený na prerokovávanie v parlamente, ako napríklad pouličné akcie hnutia 269 Life, OZ Vegánske hody, NO Slovenská vegánska spoločnosť, alebo terénne akcie Československého kastračného programu, sú druhoradé. Voliť neznamená robiť si z volených poslancov modlu, voliť znamená dostať z parlamentu preč poslancov, ktorí zákony na ochranu zvierat zmietajú zo stola, a nahradiť ich poslancami, ktorí takéto zákony v hlasovaní podporia (v predošlých voľbách kandidovala napríklad Anna Paľovová a Monika Kozelová zo SAOZ). Keď volím, neznamená to, že si potom na 4 roky vyložím nohy na stôl (do ďalších volieb) a budem čakať, kým poslanci, ktorých som volil, niečo urobia. Aktivizmus (v žiadnej existujúcej forme) sa s volením nijako nevylučuje. Voliť neznamená nekritizovať politiku a politikov, alebo kráčať v duchu volenej strany. Voliť je taktika – dostať cez parlament zákony na ochranu zvierat, ktoré potom aktivisti (aj tí nepolitickí, samozrejme) môžu využívať na podávanie podnetov a sťažností a na ospravedlňovanie oprávneného útočenia na tyraniu.